Predstavte si, že máte stroj času a ste schopní cestovať späť do roku 1950: Keď sa prejdete po reštaurácii, hoteli alebo sklade v roku 1950 budú prakticky identické reštaurácii, hotelu alebo skladu dneška. Ľudia robia stále to isté -- ľudia dopĺňajú tovar, pripravujú jedlo, podávajú jedlo, pomáhajú zákazníkom, vystavujú účty a čistia dlážky v roku 2003 rovnako ako to robili v roku 1950. Rovnaké to je aj na stavbe. V roku 1950 chlapi s cirkulárkami a kladivami budovali domy. Dnes sú to chlapi s cirkulárkami a klincovačkami. Neveľký rozdiel. Letisko v roku 1950 a dnes sú prakticky identické. Ľudia si kupujú letenky, vybavujú batožinu, udržiavajú lietadlá a pilotujú ich v oboch dobách. Coney island v roku 1950 vyzerá ako zábavný park dneška, s ľudmi obsluhujúcimi dráhy, predávajúcimi suveníry a udržiavajúcimi park čistý. Odvetvia ako tieto sú dnes ešte veľmi nedotknuté automatizáciou. Tieto na ľudoch založené odvetvia reprezentujú polovicu všetkých pracovných miest na americkom trhu práce. Teraz si predstavme blízku budúcnosť. Už za jedno, dve desaťročia začne výkon CPU konkurovať ľudskému mozgu. Tento výkon CPU bude riadiť roboty, ktoré obsadia všetky tieto zamestnania. Nezamestnanosť v USA poletí do nebies zároveň s lacnými robotmi nahradzujúcimi drahých ľudí na polovici miest, ktoré dnes vidíme v ekonomike. Automatizované platobné linky a kiosky, ktoré sa objavujú na miestach ako Home Depot a McDonald's sú prvými poslami tejto robotickej výmeny. Keď začnú roboty prichádzať vo veľkých číslach a brať si polovicu miest v Amerike bude to mať vážne dôsledky. V tomto momente histórie stojíme na prahu transformácie na robotický národ. Je fascinujúce stáť na prahu a premýšľať o tom všetkom, čo pre nás ako občanov USA budú roboty znamenať. Nahradenie všetkých pilotov Rýchlosť zmeny Je ťažké uveriť, ale je pravdou, že World Wide Web neexistoval pred 10 rokmi. 11. novembra 1993, sa verzia 1.0 programu Mosaic, čo bol prvý webový browser, stala dostupnou na internete. Web sa zrodil v deň, keď sa objavil Mosaic. Zamyslite sa nad tým čo všetko sa zmenilo za tých 10 rokov. Nikto normálny nemal pripojenie na internet v roku 1993. Dnes ho má viac ako 60 percent amerických domácností. Nikto nenakupoval na webe, nikto nekupoval lístky na webe, nečítal správy na webe, nedohadoval si rande na webe, neblogoval na webe, nezúčastňoval sa na akciách na webe, nehľadal filmové trailery a recenzie na webe, nevymieňal a nekupoval hudbu na webe, nepoužíval Instant Messaging na webe, atď. v roku 1993. Dnes sú tieto aktivity úplne normálne. Zanedbateľná časť ľudí používala v roku 1993 e-mail. Dnes sú e-maily významné pre pracovnú i súkromnú komunikáciu a každý rok sa pošlú trilióny správ. Celá veľká internetová bublina stihla prijsť a odísť od roku 1993. Stovky miliárd dolárov boli investované a stratené v nových internetových firmách. To všetko za 10 rokov. Rýchlosť zmeny vyzerá byť veľká, a i je, ale nie je to nič nezvyčajné v Amerike. Aj pred 100 rokmi šli veci veľmi rýchlo. Prvý Ford Model T, napríklad, bol predaný v roku 1909 a v prvom roku sa ich vyrobilo len 10,000. V roku 1912 bolo 3,500 predajcov Ford, ktorí predávali 300,000 áut ročne. Len o niekoľko rokov neskôr, For predával 2 milióny áut ročne a súperilo s ním vtedy 100 ďalších firiem. Aj pred storočím sa mohol zaujímavý nápad ujať veľmi rýchlo. Roboty zasiahnu rovnako hlboko na trh práce. Roboty na pracovisku budú veľmi populárne riešenie, pretože eliminujú výdavky na platy. Piloti budú prví na rade, pretože sú neuveriteľne drahí a ich práca je už dnes z veľkej časti automatizovaná. Povedzme, že sa v roku 2015 rozhodnú jedny aerolínie kompletne automatizovať kokpit a eliminovať pilotov. Pretože piloti sú drahí, tieto aerolínie budú mať skutočnú cenovú výhodu oproti konkurencii. Tieto aerolínie budú mať tiež ďaleko flexibilnejšie programy, pretože sa nebudú musieť zaoberať dostupnosťou posádky. Keď posadia do kokpitu robota jedny aerolínie, ďalšie ich budú musieť nasledovať. Konkurenčný tlak im nedá na výber. Southwest Airlines nám ukázali aký citlivý je letecký priemysel na znižovanie cien. Kompletné odstránenie pilotov z leteckého priemyslu bude trvať len pár rokov. 66,000 pilotov v Air Line Pilots Association bude bez práce. Títo piloti sú ľudia, ktorí strávili tisíce a tisíce hodín tréningom na ich vybratú profesiu. Majú tiež vysoké platy -- do $250,000 ročne nie je nič nezvyčajné u skúseného pilota lietajúceho na komerčnom lietadle. Ekonomika môže ignorovať stratu týchto 66,000 miest. S americkým prac. trhom so 100 miliónmi zamestnancov je 66,000 ľudí kvapka v mori. Všetci budeme súcitiť s pilotmi na pár minút, ale potom sa cez to prenesieme, pretože ceny lístkov pôjdu dole. Piloti sa budú musieť adaptovať na prácu vo Wal-Mart alebo Target alebo McDonald's. Takéto veci sa dejú v kapitalistickej spoločnosti neustále. Otázka znie, budú všetci nezamestnaní piloti schopní dostať prácu vo Wal-Mart alebo Target alebo McDonald's? Odpoveď na túto otázku dostaneme, až keď bude nepríjemná. Roboty v obchodoch V roku 2015, zhruba v rovnakom čase, keď sa aerolínie zbavia všetkých svojich pilotov, Wal-Mart alebo Target alebo nejaký ďalší veľký predajca predstaví úplne automatizovaný skladový systém správy. Každý tovar bude opatrený RFID visačkou a čiarovým kódom, umožňujúcimi nájsť mobilnému uchop-a-umiestni robotu presné miesto pre každý produkt v obchode. Každý produkt v obchode bude opatrený RFID visačkou a čiarovým kódom, takže robot bude schopný identifikovať a premiestniť akýkoľvek produkt a doplniť ho. Relatívne jednoduchý počítačový systém videnia umožní robotovi dopĺňať položky do regálu. Tieto inventárne roboty budú fungovať 24 hodín denne premiestňujúc tovar zo zadnej časti obchodu na regály, kde sa položky predávajú. Roboty budú tiež neustále sledovať aktuálny stav na regáloch a dopĺňať zásoby a premiestňovať ich. Všetka technológia potrebná k tomuto je dostupná prakticky už dnes. V roku 2015 ju budú schopní predajcovia nasadiť. V roku 2015 bude každý veľký predajca používať automatizované platobné linky. Robotické pomocné systémy budú pomáhať nakupujúcim v obchodoch. Automatizované inventárne roboty umožnia predajcom prepustiť veľké množstvo zamestnancov. Konkurenčný tlak zatlačí na Wal-mart, K-Mart, Target, Home Depot, Lowes, BJ's, Sam's Club, Toys R Us, Sears, J.C. Penny's, Barnes and Noble, Borders, Best Buy, Circuit City, Office Max, Staples, Office Depot, Kroger's, Winn-Dixie, Pet Depot atď. atď. a adoptujú si rovnaké inventárne roboty vo svojich skladoch. Celý prechod sa udeje len zhruba za päť rokov. Každá firma, ktorá nebude automatizovať bue mať takú veľkú cenovú nevýhodu, že ju to odstaví z obchodu. Desať miliónov nezamestnaných pracovníkov skočí na trh práce čo bude mať za týchto päť rokov hlboké dopady na štatistiky nezamestnanosti v USA. Rospoznávanie hlasu Pre ilustráciu aké dobré je už dnes rospoznávanie hlasu si zavolajte +1 (800) 555-1212 a pýtajte si číslo na American Airlines alebo Delta Airlines. Robotický systém vám dá číslo. Potom zavolajte do American alebo Delta a navigujte sa cez ich hlasového robota. O 10 rokov budú tieto systémy bezchybné a budú rozumieť jednoducho množstvu jazykov. V roku 2015 zamestnajú objednávkové firmy roboty s rospoznávaním hlasu a kiosky v obchode budú pomáhať zákazníkom nájsť tovar, ktorý hľadajú.   Problém je, že tento druh zmeny sa bude diať v každom odvetví veľmi rýchlym tempom, robiac stále milióny a milióny nových nezamestnaných na trhu práce. Pre detaily si pozrite Robotický národ.         Tvorba nových miest Riešenia Ľudia, ktorí čítali Robotic Nation majú mnoho názorov a riešení prečo prichádzajúca vlna inteligentných robotov nebude mať efekt na zamestnanosť v USA. Tu sú najčastejšie riešenia: "Nikdy nevytvoríme roboty s takým videním, hmatom a sluchom ako majú ľudia. Roboty nebudú nikdy pracovať v McDonalds alebo Wal-Mart." Toto nie je odlišné od osoby v roku 1900 hovoriacej, že "ľudia nebudú nikdy lietať". "Ľudia nebudú chodiť do obchodov a reštaurácií, kde budú pracovať roboty. Ľudia potrebujú ľudský kontakt." ATM (bankomaty) nahradili bankových úradníkov u väčšiny bankových transakcií a automatizované benzínové pumpy dnes tvoria väčšinu nákupov benzínu. Ľudia milujú automatizované systémy. Tiež si nie je ťažké predstaviť vojdenie do reštaurácie s robotmi, kde  vás roboty, za použitia systémov na rospoznávanie tváre, pozdravia pri príchode, vedia presne čo máte radi a čo nie, atď. Zážitok z robotickej reštaurácie bude osobnejší a priateľskejší ako väčšina dnešných reštaurácií. "Roboty nezrušia miesta, vytvoria ďalšie. Bágre nahradili ľudí čo používali lopaty, ale tí čo kopali dnes vyrábajú bágre a je im tak určite lepšie." Tento článok vysvetluje prečo sa to netýka tohto prípadu -- roboty budú vyrábať roboty, nie ľudia. "Nezamestnaní pracovníci sa budú búriť, ničiť roboty a brať si späť svoje miesta." Časť z robotického národu budú premýšľavé a extrémne citlivé bezpečnostné robotie jednotky, ktoré odstránia slovo "búriť sa" zo slovníka. "Zmeníme pracovný týždeň na 20 hodín a každý bude mať prácu." Keď sa to má udiať, prečo sa to nedeje už dnes? Ideme presne opačným smerom s ľudmi v sektore služieb, ktorí pracujú za tak málo peňazí, že pracujú v dvoch či troch prácach. Nie je ekonomický dôvod pre podnikateľov, aby zvyšovali platy alebo znižovali hodiny, keď sú desiatky miliónov ľudí nezamestnané. Dopyt a ponuka diktujú, že platy budú padať, nie rásť. "Nezamestnaní ľudia začnú sami podnikať vo veľkých číslach." Nezamestnaní ľudia obecne nemajú kapitál na začatie podnikania, ale aj keby ho mali sú výhliadky proti nim. Odvolávajúc sa na Robert Kiyosaki-ho v bestselleri Rich Dad, Poor Dad, "Výhliadky sú proti úspechu: Deväť z desiatich firiem padne do piatich rokov. Z tých, ktoré prežijú prvých päť rokov opäť deväť skončí z každej desiatky." to je 1% šance na dlhodobý úspech. Keď váš obchod neuspeje, ste znova nezamestnaní. Keď začal Ford v roku 1909 predávať Model T, zrodil sa automobilový priemysel. Tento nový priemysel vytvoril milióny nových miest. Prečo nebudú v roku 2015 rovnaké firmy vytvárajúce milióny robotov, tvoriť milióny prac. miest? Prečo nebudú tieto nové miesta pohlcovať všetkých tých nezamestnaných pilotov a zamestnancov služobného sektora? Premýšľajme o tom: Budú tieto milióny nových robotov vytvárať výrobné miesta? Nie v USA. Roboty budú vyrábať roboty. Aj keď pripustíte, že by nejakí ľudia vyrábali roboty, všetka táto výroba sa bude diať na miestach ako Čína, Mexiko, Indonézia, Kórea, atď. kde sú výrobné náklady podstatne nižšie ako v USA. Budú tieto milióny nových robotov tvoriť prográmatorské a inžinierske miesta? Nie v USA. Americké korporácie sú vo fáze presunu velkej časti programátorských a inžinierskych miest do oblastí ako India, Rusko, Čína, atď. kde stoja programátori a inžinieri desatinu toho čo v USA. Budú milióny nových robotov tvoriť miesta v predaji? Nie v USA. Americké korporácie objednávajúce si nových robotov ich budú kupovať cez web bez akejkoľvek ľudskej účasti, rovnakou cestou ako si dnes objednávate Segue z Amazon. Budú tieto milióny nových robotov vytvárať oprávárenské a servisné miesta? Nie v USA. Keď bude robot potrebovať opravu, ďalší robot ho uloží na paletu, robotický vysokozdvižný vozík ho naloží do kamióna. Kamión ho odvezie do opravárne. Opraváreň opraví robota s vysokoautomatizovanými systémami, ktoré nebudú vyžadovať ľudský zásah alebo dohľad. Ľudia nebudú opravovať roboty -- roboty áno. Vzostup robotického národa nevytvorí nové miesta pre ľudí -- vytvorí miesta pre roboty. V minulosti nemala automatizácia tento efekt. Napríklad, predtým tu boli miesto bagrov ľudia s lopatami. Bager nahradil stovku mužov s lopatami. Ale nové podniky a továrne začali vyrábať bagre a tieto spoločnosti zamestnali ľudí -- veľa z pôv. kopačov. Veľa týchto podnikov a tovární zamestnalo ľudí nahradených technológiou. Nikdy to nebol dokonalý systém -- napríklad kniha The Grapes of Wrath (Ovocie hnevu) zaznamenáva aké zlé veci sa môžu stať, keď je veľká skupina pracovníkov nahradená. Ale, ignorujúc krátkodobé nedostatky ako tento, ekonomika celkovo pohltila každého nezamestnaného pracovníka v nových firmách, ktoré boli vytvorené pokrokom v technológii. Nezvyčajná vec na robotickej revolúcii je, že roboty prídu a nahradia milióny pracovníkov v ekonomike, ale robotický priemysel vytvorí len veľmi málo nových miest. Milióny v Amerike budú nezamestnané, ale nič k práci pre ne neostane. Konvenčné uvažovanie hovorí, že ekonomika odpovie na všetkých týchto nezamestnaných pracovníkov vytvorením nových miest pre nich. Ale pozrite sa na našu dnešnú ekonomiku. Za posledných 40 rokov, ekonomika generuje milióny nízkoplatených miest v sektore služieb, ktoré tvoria veľkú skupina zamestnancov známu ako lacná pracovná sila. 60% amerických pracovníkov dnes berie menej ako $14 na hodinu [ref]. Keď má ekonomika vytvoriť milióny dobreplatených, vzrušujúcich, užitočných miest pre všetkých nahradených pracovníkov mala by to robiť už dnes. Prečo nemôžu byť všetci zamestnanci Wal-Mart/Target/McDonald's/atď. ktorí budú nahradení v roku 2015 ísť pracovať na nové, vzrušujúce, vysokoplatené miesta už dnes, miesto vyčkávania? Pretože ekonomika nesmeruje k vytváraniu takýchto miest v takom množstve. Dnes, miesto tvorby nových vzrušujúcich prac. miest, ekonomika preteká v pretekoch smerom ku dnu. Tieto preteky sú typické trhom práce, ktorý neustále vytvára nízkoplatené miesta namiesto vysokoplatených. Preteky ku dnu Fast food priemysel nám poskytuje dokonalú ukážku ako preteky ku dnu fungujú. Skoro každý americký zamestnanec zamestnaný vo fast food priemysle je platený na hodiny, poberá minimálnu mzdu alebo blízko k nej, nemá žiadne výhody, žiadnu dovolenku, ani nemocenské. Hodiny zamestnancov sú presne sledované, takže žiadny zamestnanec nepracuje dlhšie ako 40 hodín týždenne, aby sa predišlo nadčasom. Rozvrhy môžu byť niekedy extrémne nepravidelné, niekedy sa vyžaduje od zamestnanca aby prišiel do práce, šiel domov a späť do práce počas rovnakého dňa. Mzda 3.5 milióna fast food pracovníkov bola stlačená tak nízko k nule, ako je to legálne povolené. Ale nie je to dostatočne nízko. Fast food priemysel chce znižovať mzdu pracovníkovi ešte ďalej. Jediný spôsob ako to spraviť je eliminovať minimálnu mzdu. Kniha Fast Food Nation (Fast food národ) od Eric Schlosser-a popisuje trend: Fast food priemysel platí minimálnu mzdu takej časti svojich zamestnancov ako žiadny iný americký priemysel. Následkom toho bola nízka minimálna mzda dôležitou časťou obchodných plánov fast food priemyslu. Medzi rokmi 1968 a 1990, v rokoch keď fast food expandoval najrýchlejším tempom, padla reálna min. mzda skoro o 40 percent. Koncom roku 1990 bola reálna hodnota americkej min. mzdy stále o 27 percent nižšia ako v roku 1960. Aj tak, však National Restaurant Association (NRA, národná reštauračná asociácia) vehementne protestovala proti rastu min. mzdy na federálnej, štátnej alebo lokálnej úrovni [min. mzda bola $5.15 od roku 1997]. Okolo 60 veľkých fast food spoločností -- vrátane Jack in the Box, Wendy's, Chevy's, a Red Lobster -- tlačili v kongrese na schválenie legislatívy, ktorá by umožnila eliminovať federálnu min. mzdu, tým že by bolo umožnené štátom ju ignorovať. Pete Meersman, prezident Colorado Restaurant Association, sa snažil o vytvorenie federálneho cudzineckého prac. programu, ktorý by umožnil importovať nízkoplatených fast food pracovníkov zo zahraničia. Ako skutočná hodnota mzdy platenej reštauračným pracovníkom klesala v posledných troch desaťročiach, príjmy vedenia reštauračných spoločností podstatne narastali. Vychádzajúc z Nation's Restaurant News z roku 1997, bol priemerný bonus vedúceho pracovníka $131,000, čo znamenalo zvýšenie o 20 percent oproti predošlému roku. [ref] V tejto stručnej pasáži môžete vidieť rozličné techniky, ktoré používajú korporácie vo svojich pretekoch ku dnu: Útočia spoločne. Pracujú spolu s kongresom na modifikovaní zákonov pre ich výhody, aj keď budú mať tieto zmeny dopad na milióny zamestnancov. Používajú útok z viacerých strán. Predchádzajú rastu min. mzdy. Pracujú na programoch cudzineckých pracovníkov. Pracujú na tom ako zrušiť min. mzdu. Horné oddelenie týchto firiem, znižuje komukoľvek mzdu, ale sebe ju stále zvyšuje. Roboty kompletne zmenia vzťahy, pretože roboty spravia min. mzdu nedôležitou. keď začnú byť roboty dostupné umožnia fast food priemyslu zbaviť sa všetkých pracovníkov s min. mzdou. Vedenie zarobí ešte viac peňazí a kto ich obviní? Všetci by sme chceli väčšie výplaty. Cieľ podnikateľa je zarobiť viac a viac peňazí, nie vytvárať miesta alebo zvyšovať mzdy. Toto je dôvod prečo roboty poznačia pracovný trh obrovskou rýchlosťou. Rovnaká citlivosť na výdavky na mzdy spôsobí rýchle nahradzovanie zamestnancov v obchode, stavebníctve, preprave, zábave, atď., všetci približne naraz. Behom ďalšieho alebo dvoch desaťročí, roboty začnú vytláčať milióny pracovníkov z ich miest. Zlá správa je, že nebude miesto, kde by títo pracovníci mohli ísť. V prvej polovici 20. storočia sa rast produktivity premietol do vyšších platov a skrátenia prac. doby pre zamestnancov. Dnešná ekonomika je na tom presne opačne. Miesta u McDonald's a Wal-Mart, takisto ako v baliarňach mäsa a továrňach boli zamerané na činnosti, ktoré môže vykonať hocijaké (ešte) teplé telo. "Hocijake teplé telo" znamená pracovníka za min. mzdu. V tomto spočíva podstata pretekov ku dnu -- znížovanie schopností na pracovisku bolo hlavnou témou amerického prac. trhu v poslednom storočí. Umožňuje jednoduché nahradenie málovzdelaných pracovníkov (napr. ich obmena vo fast food priemysle je 300 až 400 percent), čo znamená najnižšie možné mzdy. Tak ako americká ekonomika vytvára milióny miest za min. mzdu sú miesta za min. mzdu výborné pre uplatnenie robotov. Rýchlosť zmeny nás všetkých prekvapí. Kde chceme zájsť? Naša spoločnosť, tak ako je dnes rozdelená, pracuje asi takto -- musíte najprv vlastniť ziskový podnik alebo pracovať pre niekoho kto ho vlastní, aby ste "žili". Nemáte na výber. Musíte zarábať peniaze, aby ste mohli žiť svoj život. Keď nepracujete a nezarábate peniaze, stanete sa bezdomovcom. Dnes, tak ako u väčšiny ľudí v minulosti je najčastejší spôsob získavania peňazí zamestnaním sa. Toto robí prac. miesta neuveriteľne dôležité pre americkú ekonomiku. To je tiež dôvod prečo sa každý americký prezident zameriava na prac. miesta a ich tvorbu. Práve dnes stojíme na prahu éry, keď bude množstvo miest v našej ekonomike drasticky znížené robotmi. Žiadna prezidentská reč alebo čin kongresu to nezmení. Masívna nezamestnanosť v USA nie je dobrá pre nikoho. Nezamestnaní ľudia budú veľmi trpieť, a rovnako i obchody. Americká ekonomika závisí na zdravej skupine zákazníkov míňajúcej svoje peniaze. Masívna nezamestnanosť spôsobí veľkú dole smerujúcu špirálu, ktorá bude bolieť celú ekonomiku a celý národ. Otázky, ktoré si tu kladieme sú vážne. Ako predídeme vytvoreniu tejto dole smerujúcej špirály? Sme dosť rozumní, aby sme si všimli prichádzajúcu revolúciu robotov a prišli s plánom na riešenie krízy? Môžeme zmeniť ekonomiku tak, aby sme vstúpili do novej éry robotov bez problémov? S robotmi robiacimi väčšinu práce, môžeme vytvoriť spoločnosť, ktorá si vezme výhody z pohodlia, ktoré roboty môžu poskytnúť? Alebo budú desiatky miliónov ľudí nahradené robotmi končiac ako bezdomovci na mizine, žijúci v štátom podporovaných nocľahárňach? Inými slovami: Ako chceme aby robotická ekonomika pracovala pre občanov tohto národa? Mali by sme seriózne premýšľať o tejto otázke. Mali by sme radšej kontrolovať našu robotickú budúcnosť predtým než sa stane neovládateľnou. Verím, že je čas začať premýšľať nad zmenou našej ekonomiky a pochopiť ako ľuďom umožníme žiť ich životy v robotickom národe. Namiesto toho, aby nám to nadiktovali roboty veľmi nekontrolovaným spôsobom, by sme mali vziať možnosť premýšľať ako chceme aby americká ekonomika fungovala pre všetkých občanov robotického národa. Čas premýšľať o tom je teraz. Ďalšia esej v tejto sérii začne diskusiu. Preklad (translated by): Markoff.tk © Copyright 2003 by Marshall Brain. All rights reserved. Poznámka prekladateľa (Markoff) To čo autor popisuje vo svojich esejách je naozaj vcelku reálne, síce si zrovna nemyslím, že to bude zrovna v tých rokoch ako hovorí, ale skôr či neskôr nás to naozaj neminie a riešenie otázky nezamestnanosti spôsobenej robotmi je min. tak zaujimavé ako celý systém spoločnosti v prípade, že ľudstvo zvládne významné predĺženie veku, keď už dnes máme obrovské problémy s dôchodcami a nechcem si predstaviť čo by sa dialo, keby sme bežný život predĺžili na 120-180 rokov z dnešných 70-90, ale zároveň ešte nevymieňali telá za mladšie, takže by bola práca v takom veku dosť obtiažna. Každopádne autor načrtol možné riešenia tohto problému, ktoré sa mne osobne pozdávajú najviac, keby k tomu už došlo - jednalo by sa o významné skrátenie prac. času, kľudne na polovicu, nech má miesto 2x viac ľudí v kombinácii s extrémnym nárastom hodnoty ľudskej práce, ostatne tam kde to nezvládnu roboty je to celkom pochopiteľné vyústenie, že si môžu diktovať podmienky. Na druhú stranu si ich v kapitalizme veľmi diktovať nemôžu, keď je polovica obyvateľstva bez práce, takže by mali tieto zvyšovania platov a znižovania hodín prebiehať na medzi/národnej úrovni, ktorá bude mať už opäť bližšie k socializmu. Vcelku jednoduché riešenie, i keď dosť pochybné, je proste nesnažiť sa za každú cenu o pokrok (kým naň nemáme riešenie) a proste min. zakázať zamestnávanie robotov v určitých odvetviach (opäť nekapitalistické, ale je to v národnom záujme) príp. umelo znížiť (okrem skrátenia prac. času) produktivitu nenahraditeľnej ľudskej práce (což si však dosť dobre neviem predstaviť). Inak prakticky vo všetkom súhlasím s autorom, aj keď ako sám uvádza dokázal za 10 rokov vzniknúť internetový priemysel, tak nevidím dôvod prečo by nemohli vzniknúť ešte iné priemysly, kde sa používa hlavne rozum a roboty tam nenájdu uplatnenie tak skoro, aké by to mali byť je však ťažko predstaviteľné. Vo veľmi ďalekom horizonte (asi min. 100 rokov), avšak bez extrémnej zmeny ľudskej povahy/zmýšľania nemožné, by mohla byť riešením úplne socialistická/komunistická spoločnosť bez peňazí, kde prakticky nikto nepracuje resp. sa o zopár prác, ktoré ešte nezvládnu roboty  priebežne delia ľudia a proste dostávajú od na robotoch fajn fungujúceho štátu prídely jedla + majú kopu vecí bezplatných (keď nemajú čím zaplatiť).