Tento víkend som zašiel s deťmi do McDonald's. Do McDonald's chodíme asi raz týždenne, lebo je míľu od domu a má vnútri miesto na hranie. Náš bežný zvyk je vojsť do McDonald's, stáť v rade, objednať si, stáť čakajúc na objednávku, posadiť sa, jesť a hrať sa. V nedeľu sa tento desaťročia starý zvyk navždy zmenil. Keď sme vošli do McDonald's, pozdravila nás atraktívna žena v šatách a spýtala sa, "Plánujete dnes večer navštíviť miesto na hranie?" Deti zakričali, "áno!" "McDonald's má nový systém na objednanie si jedla priamo v mieste na hranie. Chceli by ste ho vyskúšať?" Deti zakričali, "áno!" Čo bude ďalej? Čítate prvú esej v tejto sérii. Druhá esej je Roboty v roku 2015 Ďalšia esej v tejto sérii sa objaví na MarshallBrain.com 18. augusta 2003. Pozrite si tiež Robots in the news Novela sa objaví na MarshallBrain.com 18. augusta 2003. Žena nás zaviedla k páru kioskov v mieste na hranie. Začala mi ukazovať ako kiosky fungujú a deti zakričali, "chceme to tiež robiť!" Tak som odtlačil stoličku a deti postáli na chvíľu pri (extrémne príjemnej) žene v šatách a prechádzali obrazovkami. David si objednal jedlo, Irena si objednala jedlo, ja som si objednal jedlo. Je to jednoduchý systém. Potom bol čas zaplatiť. Zaujímavé, kiosk berie platbu len formou bankoviek. Tak som tam vložil bankovky. Potom dostanete na stôl malý plastový rámik a doň napíšete číslo. Transakcia je kompletná. Posadili sme sa za stôl. Dali sme naše číslo do stredu stola a čakali. Za asi 10 sekúnd začali deti kričať, "Kedy dostaneme naše jedlo???" Povedal som, "Poďme si to stopnúť." Za menej ako dve minúty nám žena v zástere priniesla na stôl jedlo, vzala plastové číslo a odišla. Viete čo? Je to fajn systém. Funguje to. Je to omnoho lepšie ako čakanie v rade. Jediné zlepšenie, ktoré by som uvítal by bola možnosť použiť kreditnú kartu. Spravím predpoveď: po roku 2008, každé jedlo v každom fast food (rýchle občerstvenie) restaurante bude objednávané z kiosku ako tento alebo z pod. systému umiestneného na každom stole. Tak ako je tento systém pekný, akokoľvek, myslím, že reprezentuje len špičku ľadovca, ktorému nerozumieme. Tento ľadovec zmení americkú ekonomiku spôsobom, ktorý sa dá ťažko predstaviť. Ľadovec Ľadovec vyzerá takto. V rovnaký deň, som sa stretol s piatimi rozdielnymi automatizovanými systémemai ako kiosky v McDonald's: Ráno som si vzal peniaze cez ATM (pozn. preklad. - bankomat). Kúpil som benzín na automatizovanej pumpe. Kúpil som jedlo a pod. veci u BJ's (veľkoskladový klub) za použitia extrémne dobre navrhnutej samoobslužnej linky. Kúpil som nejaké náradie do domu u Home Depot za použitia nie-tak-dobre-navrhnutej-ako-u-BJ's samoobslužnej linky. Kúpil som si jedlo u McDonald's v kiosku, ako som napísal vyššie. Všetky tieto systémy sa veľmi jednoducho používajú z pohľadu zákazníka, sú rýchle a znižujú prevádzkové náklady čo by malo viesť k znižovaniu cien. Všetko toto je dobré, takže by sa mali automatizované systémy rapídne rozširovať. Problém je, že tieto systémy tiež zrušia pracovné miesta v masívnych číslach. Popravde, uvidíme seizmický posun u americkej pracovnej sily. Ako národ, nemáme šancu pochopiť alebo vyrovnať sa s mierou nezamestnanosti, ktorú zažije naša ekonomika behom nasledujúcich niekoľkých desaťročí. Tieto kiosky a samoobslužné systémy sú len začiatok robotickej revolúcie. Keď uvažuje väčšina ľudí o robotch, majú na mysli nezávislé, autonómne, hovoriace roboty ako tie zo sci-fi filmov. C-3PO (pozn. preklad. - zlatý robot z Hviezdnych vojen) a R2-D2 (pozn. preklad. - druhý robot na kolieskach, vyzerajúci ako smetiak, z Hviezdnych vojen) sú dokonalé robotické vzory, ktoré tu máme desaťročia. Roboty ako tieto prídu do nášho života rýchlejšie než si vieme predstaviť -- samoobslužné platobné systémy sú prvé primitívne znaky tohto trendu. Tu je jeden pohľad z budúcnosti, aby ste videli s čím sa stretneme: Automatizované obchodové systémy ako ATM, kiosky a samoobslužné platobné linky značia začiatok robotickej revolúcie. V priebehu nasledujúcich päťnástich rokov počnúc rokom 2001, sa budú tieto systémy rozširovať a prenikať skoro do každej obchodnej transkacie, ktorá môže byť realizovaná automatizovaným spôsobom. Výsledkom týchto systémov bude strata piatich miliónov pracovných miest v obchode. Ďalší krok boli autonómne, humanoidné roboty. Mechaniky chôdze neboli jednoduché, ale Honda dokázala, že tieto problémy môžu byť vyriešené vytvorením svojho robota ASIMO na prelome storočia. Sony a ďalší výrobcovia nasledovali vedúcu Honda. Behom nasledujúcich dvoch desaťročí inžinieri zdokonalili hardware a sofware ho ovládajúci do bodu, kedy boli schopní vytvoriť humanoidné telá s pôvabom a precíznosťou baleríny alebo obrovskou a ráznou silou ako Incredible Hulk. Desaťročia výskumu a vývojových prác na autonómnej robotickej inteligencii sa začali konečne vyplácať. V roku 2025, prvé stroje mohli vidieť, počuť, hýbať a manipulovať s objektami na úrovni porovnateľnej ľuďom a robili si cestu z výskumných laboratórií na trh. Tieto roboty nemohli "myslieť" kreatívne ako ľudia, ale na tom nezáležalo. Masívne AI (pozn. preklad. - artifficial intelligence - umelá inteligencia) systémy sa rapídne rozširovali a dovoľovali strojom vykonávať činnosti spôsobmi, ktoré vyzerali veľmi ľudsky. Humanoidné roboty čoskoro stáli menej ako priemerné auto a ceny stále padali. Typický model mal dve ruky, dve nohy a normálne ľudské senzory ako videnie, sluch a hmat. Energiu získaval z malých ľahko nabíjateľných palivových článkov. Humanoidná forma bola preferovaná, narozdiel od čohosi divného ako R2-D2, pretože humanoidné telo/tvar jednoducho zapadol do prostredia navrhnutého pre ľudské telo. Humanoidný robot mohol ísť na eskalátore, stúpať po schodoch, riadiť auto a pod. bez akýchkoľvek problémov. Jedného dňa, keď sa humanoidné roboty stali bežnou nákupnou potrebou, začali prenikať ďalej a nahradzovať na pracoviskách ľudí vo významnej miere. Prvá veľká vlna nahradzovania začala okolo roku 2030, počnúc miestami vo fast food priemysle. Roboty tiež zaplnili čistiace a obslužné práce v hoteloch, moteloch, obchodoch, letiskách, zábavných parkoch a pod. Ekonomika jedného z týchto humanoidných robotov spravila rozhodnutie k ich kúpe prakticky automatickým. V roku 2030 ste si mohli kúpiť humanoidného robota za zhruba $10,000. Tento robot mohol čistiť kúpeľňu, vynášať smeti, čistiť stôl, umývať dlážku, čistiť parkoviská, kosiť trávnik a pod. Jeden robot nahradil troch šesťhodín-na-deň zamestnancov. Majiteľ vyhodil troch zamestnancov a za štyri mesiace sa mu vrátili náklady na kúpu robota. Robot mohol pracovať mnoho rokov a šťastne pracovať 24 hodín denne. Robot tiež robil ďaleko lepšiu prácu - napríklad kúpeľňa bola absolútne bez šmúh. Bolo nemožné nevyužiť obchod ako je tento a tak korporácie začali nakupovať armády humanoidných robotov pre nahradenie ľudských zamestnancov. Prvý kompletne robotický fast food restaurant bol otvorený v roku 2031. Síce mal ešte nejaké nedostatky, ale v roku 2035 boli preč a v roku 2040 bola väčšina reštaurácií kompletne robotická. V roku 2055 boli roboty všade. Zmena bola tak rýchla. Bolo to prekvapujúce, užásná transformácia a celá vec sa udiala len za 25 rokov počnúc rokom 2030. V roku 2055 dosiahol národ veľký míľnik -- viac ako polovica americkej pracovnej sily bola nezamestnaná a číslo stále rástlo. Skoro každá "normálna" práca, ktorú robil v roku 2001 človek bola vykonávaná robotom. V reštauráciách robili roboty všetko varenie, čistenie a príjem objednávok. Na stavbách robili roboty všetko -- roboty liali betón, ukladali tehly, budovali konštrukciu domu, umiestňovali okná a dvere, upravovali dom, zastrešovali ho, stĺkali ho, robili kabeláž, vypĺňali ho sadrokartónom, maľovali ho, atď. Na letisku lietali roboty lietadlami, predávali letenky, starali sa o batožinu, zaobstarávali bezpečnosť, čistili budovu a spravovali leteckú premávku. V nemocnici sa roboty starali o pacientov, varili a rozvážali jedlo, všetko čistili a vykonávali mnoho administratívnych úloh. V obchodoch, o sklad sa starali roboty, o čistenie, o predaj. V zábavných parkoch stovky robotov mohli riadiť atrakcie, čistiť park a predávať suveníry. Na cestách, roboty riadili všetky autá a kamióny. Firmy ako Fedek, UPS a pošta mali obrovské množstvá robotov namiesto ľudí, ktorí triedili zásielky, riadili nákladiaky a doručovali zásielky. V roku 2055 prevzali robotu väčšinu pracovných miest a nebolo cesty späť. Viem čo si myslíte. Myslíte si, "Toto je nemožné -- nebudú tu žiadne humanoidné roboty v roku 2055. Je to smiešna vízia." Ale oni tu budú. Humanoidné roboty sú tak nevyhnuteľné ako lietadlá. Predstavte si toto. Predstavte si, že by ste mohli ísť späť v čase do roku 1900. Predstavte si, že stojíte u rečníckeho pultu na rohu ulice v roku 1900 a hovoríte davu ľudí, "V roku 1955, ľudia budú lietať nadzvukovou rýchlosťou v plochých lietadlách a cestovať od pobrežia na pobrežie za pár hodín." V roku 1900, to bolo šialené tvrdenie. V roku 1900, lietadlá ešte ani neexistovali. Orville a Wilbur nespravili prvý let skôr ako v roku 1903. Model T Ford sa neobjavil do roku 1909. Ďalej, do roku 1947, Chuck Yeager letel na X1 nadzvukovou rýchlosťou. V roku 1954, bombardér B-52 urobil svoj prvý let. Trvalo len 51 rokov prejsť od dreveného lietadla letiaceho rýchlosťou 10 MPH, ku gigantickej hliníkovému prúdovému Stratofortress (Stratopevnosti) nesúcej 70,000 libier bômb cez pol sveta rýchlosťou 550 MPH. V roku 1958, Pan Am začal non-stop lety medzi New York a Paris na lietadle Boeing 707. V roku 1969, Američania pristáli na Mesiaci. Je neuveriteľné čo dokázali inžinieri a korporácie za 50 alebo 60 krátkych rokov. V roku 1900 boli milióny ľudí, ktoré verili, že človek nebude nikdy lietať. Vo všetkom sa mýlili. Akokoľvek, nemyslím, že ktokoľvek v roku 1900 by si vedel predstaviť B-52 za 54 rokov. Behom nasledujúcich 55 rokov, sa rovnaká vec stane s nami a robotmi. V tomto procese sa zmení celý profil zamestnanosti v Amerike. Tu je vysvetlenie prečo sa to stane. Moore-ov zákon Otázka videnia Jedna z kľúčových vecí limitujúca expanziu robotov je v tomto momente spracovanie obrazu -- schopnosť robota vidieť priestor, tak ako človek a detekovať v ňom všetky objekty. Bez všeobecných, premenlivých algoritmov videnia môže ťažko urobiť veľa. Napríklad, je ťažké pre slepého robota vyčistiť kúpelňu alebo riadiť auto. Časť tohto problému je čistý výpočtový CPU výkon, ale tento problém môže byť vyriešený za 20 až 30 rokov podľa Moore-ovho zákona. Ďalšia časť je software-ový problém. Skutočne ešte nemáme dostatočne dobré algoritmy. Môj predpoklad je, že na poli spracovania obrazu uvidíme v nasledujúcich 20 rokoch významný pokrok. Myslite o zmenách, ktoré sú možné, keď budeme mať za sebou základný výskum v spracovaní obrazu a potrebné algoritmy. Naraz bude pre roboty ľahké chodiť a manipulovať s objektami v ľudskom prostredí. Robotické autá a nákladiaky sú zrejmou oblasťou nasadenia systémov videnia. Viac ako 40,000 ľudí ročne zomrie v USA pri autonehodách. Ľudská nedbalosť spôsobí väčšinu týchto nehôd. S robotmi, ktoré budú riadiť, pôjde počet nehôd dole a eliminujeme jednu z hlavných príčin smrti v USA. Bohužiaľ robotické autá tiež pripravia každého taxikára, vodiča nákladiaku, autobusu, atď. o prácu. Roboty so systémom videnia budú schopné robiť všetky čistiace práce v hoteli, sklade, letisku či reštaurácii. Veci budú bez šmúh, ale to spraví nezamestnanými päť miliónov ľudí. Roboty so systémom videnia môžu pokladať tehly, dláždiť, malovať a byť na streche celý deň i noc. Päť miliónov ďalších ľudí bude bez práce. Roboty so systémom videnia môžu ľahko plniť regále v obchodoch. myslite na všetkých tých ľudí čo ich plnia, premiestňujú, smerujú zákazníkov a obsluhujú pokladne ako sú tí vo Wal-Mart, K-Mart, Target, Home Depot, Lowes, BJ's, Sam's Club, Toys R Us, Sears, J.C. Penny's, Barnes a Noble, Borders, Best Buy, Circuit City, Office Max, Staples, Office Depot, Kroger's, Winn-Dixie, Pet Depot atď. atď. Viac ako 10 miliónov ľudí bude na ulici. Armády robotov s nočným videním budú schopné poskytnúť bezpečnosť a ostrahu akú si dnes nevieme predstaviť. A tak ďalej. Jediná výskumná oblasť -- počítačové videnie -- bude mať ohromný dopad, keď raz zvládne všeobecné premenlivé spracovanie obrazu a algoritmy. Toto je analogický vývoj u lietadiel. Nič sa nestalo na poli letectva pokým bratia Wright-ovci nespravili prelom vzlietnutím prvého lietadla zo zeme. 44 krátkych rokov po prelome bolo možné letieť nadzvukovou rýchlosťou. Keď budú mať roboty premenlivé, presné systémy videnia, rýchlosť zmeny bude nepredstaviteľne rýchla a nezastaviteľná. Desiatky miliónov ľudí sa stanú nezamestnanými počas dvoch troch desaťročí. Keď o tom popremýšľate, roboty sú veľmi dobrá vec. Ľudia nebudú musieť riadiť nákladiaky, otáčať burgry a čistiť toalety. Tieto aktivity reprezentujú masívne mrhanie ľudským potenciálom. Otázka je: čo budú tieto desiatky miliónov robiť, keď desiatky miliónov ich prac. miest zmiznú? Čo sa stane s ekonomikou, keď nezamestnanosť dosiahne 30% alebo 40%? Pravdepodobne ste počuli o Moore-ovom zákone. Hovorí, že sa výkon CPU zdvojnásobí každých 18 až 24 mesiacov. História ukazuje moore-ov zákon veľmi jasne. Môžete to vidieť napríklad zhrnutím vývoja mikroprocesorov Intel počnúc prvým jednočipovým mikroprocesorom v roku 1971: V roku 1971, Intel uviedol mikroprocesor 4004. Bol to 4-bitový chip bežiaci na 108 kilohertzoch. Mal okolo 2,300 tranzistorov. Podľa dnešných štandardov bol extrémne jednoduchý, ale bol dostatočne výkonný, aby spravil možnou jednu z prvých elektronických kalkulačiek. V roku 1981, IBM uviedlo prvé IBM PC. Originálne PC bolo založené na procesore Intel 8088. 8088 bežal na 4.7 megahertzoch (43 krát rýchlejšie ako 4004) a mal skoro 30,000 tranzistorov (10 krát viac). V roku 1993, Intel uviedol prvý procesor Pentium. Tento čip bežal na 60 megahertzoch (13 krát rýchlejšie ako 8088) a mal cez tri milióny tranzistorov (100 krát viac). V roku 2000 sa objavilo Pentium 4. Malo rýchlosť 1.5 gigahertza (25 krát viac ako Pentium) a malo 42 miliónov tranzistorov (13 krát viac). [ref] Môžete vidieť, že sú tu dva trendy, ktoré sa kombinujú a robia počítačové čipy stále viac a viac výkonnejšími. Prvý je zvyšovanie rýchlosti. Keď vezmete nejaký čip a zdvojnásobíte jeho rýchlosť, vykoná dvakrát viac operácií za sekundu. Potom je tu zvyšovanie počtu tranzistorov na čip. Viac tranzistorov vám dá viac výkonu na jeden hodinový cyklus. Napríklad s procesorom 8088 zabralo zhruba 80 hodinových cyklov vynásobiť dva 16-bitové celé čísla medzi sebou. Dnes môžete vynásobiť dve 32-bitové čísla s pohyblivou čiarkou každý hodinový cyklus. Niektoré čipy vám dnes umožňujú spraviť viac ako jednu operáciu s pohyblivou čiarkou (floating point) za jeden cyklus. Berúc Moore-ov zákon doslova môžete očakávať zvýšenie výkonu procesora tisícnásobne každých 15 až 20 rokov. Medzi rokom 1981 a 2001 to tak bolo. Rýchlosť sa zvýšila tristonásobne a počet tranzistorov na čip 1,400-násobne. Procesor v roku 2002 je 10,000 krát rýchlejší ako bol procesor v roku 1982. Tento trend je tu desaťročia a nie je nič čo by indikovalo, že by sa mal spomaliť. Vedci a inžinieri vždy obídu limitácie, ktoré by mohli zastaviť Moore-ov zákon vývojom nových technológií. [ref] Rovnaká vec sa deje s čipmy RAM a miestom na harddisku. 10 megabajtový harddisk stál v roku 1982 okolo $1,000. Dnes môžete kúpiť 250 gigabajtový disk, ktorý je podstatne rýchlejší za $350. Dnešné disky sú 25,000 krát väčšie a stoja tretinu ceny z roku 1982, pretože tu je Moore-ov zákon. Za rovnaký čas -- 1982 až 2002 -- štandardná RAM (Random Access Memory) pre domáce zariadenia prešla od 64 kilobajtov k 128 megabajtom -- to je 2,000-násobné zvýšenie. Čo dostaneme keď jednoducho vypočítame, že zhruba každých 20 rokov sa veci zrýchlia  1,000 až 10,000-násobne? Čo dostaneme je stroj v roku 2020, ktorý ma procesor bežiaci asi na 10 triliónoch operácií za sekundu. Má terabajt RAM (pozn. preklad. - 1000GB) a jeden alebo dva petabajty diskového priestoru (petabajt je kvadrilión bajtov, pozn. preklad. - 1000TB). Stroj s takýmto výkonom je ťažko predstaviteľný -- na svete sú len dve či tri zariadenia s takýmto výkonom (obrovský NEC Earth Simulator (simulátor Zeme), s 5,000 oddelenými procesorovými čipmi pracujúcimi spoločne, je jeden príklad). V roku 2020, bude každé decko hrať videohry na $500 stroji s takýmto výkonom. Čo keď pridáme ďalších 20 rokov až do roku 2040? Typický domáci stroj bude tisíckrát rýchlejší ako ten v roku 2020. Ľudské mozgy sú schopné myslieť zhruba výkonom jedného kvadriliónu operácií za sekundu. CPU v roku 2040 bude mať výpočtový výkon ako ľudský mozog a bude stáť $1,000. Bude mať petabajt (jeden kvadrilión bajtov) RAM. Bude mať jeden exabajt diskového miesta. Exabajt je tisíc kvadriliónov bajtov. To je to čo predpovedá Moore-ov zákon. Medzi rokmi 1981 a 2002, výpočtový výkon, priestor na disku a RAM sa u typického domáceho počítača zvýšil dramaticky, pretože tu je Moore-ov zákon. Prepočet na roky 2021 a 2041 ukazuje úžasný nárast výkonu počítačov. Bod, keď budú mať malé, lacné počítače výkon porovnateľný s ľudským mozgom je vzdialený len niekoľko desaťročí. Počítačový výkon, ktorý budeme mať v domácich strojoch okolo roku 2050 bude úplne úžasný. Typický domáci počítač bude mať výpočtový výkon a pamäťovú kapacitu, ktorá bude presahovať ľudský mozog. Čo budeme mať v roku 2100 je ťažko predpovedať. Výkon milióna ľudských mozgov na stole? Je nemožné si to predstaviť, ale nie je to nepravdepodobné. Mali by sme začať premýšľať o budúcnosti už dnes. Ľudia hovoria optimisticky o zostavení tímu humanoidných robotických futbalových hráčov, ktorí budú schopní poraziť najlepších ľudských hráčov v roku 2050. Predstavte si tím viacerých C-3PO bežiacich a kopajúcich, tak dobre alebo ešte lepšie ako najlepšie ľudské hviezdy, ale ktorí sa nikdy neunavia a nezrania. Predstavte si rovnaký druh robotov zastávajúci 50% amerických pracovných miest. Táto reklama fy Honda na ASIMO, a Honda to stále vyvíja, hovorí: Reklama fy Honda zo zadnej strany časopisu Smithsonian, Január 2003 Ako hovorí reklama, "ASIMO môže byť veľmi užitočný pri niektorých veľmi doležitých činnostiach." Jedna z dôležitých činností bude, že vám vezme prácu. Pointa je jednoduchá. V roku 2050 môžeme očakávať, že si kúpime domáci počítač za $1,000, ktorý bude mať výkon a pamäť ľudského mozgu. Výrobcovia to spoja s humanoidným robotickým obalom ako ASIMO, palivovými článkami a pokročilým AI software, aby vytvorili autonómne humanoidné roboty s nepredstaviteľnými možnosťami. Nie je skutočne tak ťažké si predstaviť, že budeme mať roboty ako C-3PO chodiace okolo a vypĺňajúce prácu, tak rýchlo ako v roku 2030. Čo dnes chýba robotom je výkon ľudského mozgu a v roku 2030 začneme mať viac kremíkového ľudského výkonu ako budeme vedieť využiť. Nový profil zamestnanosti Kto bude prvý? Kto bude prvá veľká skupina zamestnancov, ktorá bude kompletne nahradená robotmi? Šance sú, že to budú piloti. Už dnes sú v kokpite roboty: auto-piloty. Ideme rapídne do bodu, keď budú môcť lietadlá samostatne vzlietnuť, letieť do ich cieľov a pristáť bez ľudského zásahu. Lietadlá používajú radar na videnie, a radar je tu viac ako pol storočia. Piloti sú náchylní robiť ľudské chyby (ľudský faktor) a sú neuveriteľne drahí pre aerolínie. Eliminácia pilotov sa stane v roku 2015. Nemáme žiadny spôsob  pochopiť čo prichádza alebo aký to bude mať na nás efekt. Zamyslite sa: pracovisko dneška nie je tak vzdialené pracovisku spred sto rokov. Ľudia robia prakticky väčšinu práce dnes, tak ako ju robili v roku 1900. Reštaurácia dneška je prakticky identická reštaurácií z roku 1900. Letisko, hotel alebo zábavný park je prakticky indetický s letiskom, hotelom alebo zábavným parkom spred pár desaťročí. Ľudia robia dokopy všetko dnes rovnako ako to vždy robili. Je to kvôli tomu, že ľudia, narozdiel od robotov, môžu vidieť, počuť a pochopiť jazyk. Roboty sa skutočne nikdy nedali porovnávať s ľuďmi pri skutočnej práci, pretože počítače nikdy nemali systémy videnia potrebné k riadeniu aút, práci v reštaurácii alebo doručovaniu zásielok. Všetko toto sa zmení veľmi rýchlo v strede 21. storočia. Tak ako CPU čipy a pamäť dosiahne úroveň ľudského mozgu a potom ju prekročí, roboty budú schopné vykonávať prakticky každú normálnu prácu, ktorú dnes vykonávajú ľudia. Samoobslužné platobné linky objavujúce sa kdekoľvek sú prvý znak trendu. Prečítajte si Roboty v roku 2015 pre detaily. Problém, samozrejme, je že všetky tieto roboty eliminujú obrovské množstvo pracovných miest, ktoré zastávali ľudia. Napríklad, vo fast food priemysle je 3.5 milióna pracovných miest. Veľa z nich sa stratí kvôli kioskom. Oveľa viac sa ich stratí kvôli robotom, ktoré budú otáčať burgery a čistiť kúpeľňu. Eventuálne sa stratia všetky. Jediní ľudia, ktorí budú mať stále prácu vo fast food priemysle bude senior management tím (vysoká správa riadenia, vysoké vedúce posty) korporatívnych centrálach. Rovnaká vec sa stane aj v obchodoch, hoteloch, letiskách, továrňach, stavbách, doručovacích firmách a pod. Všetky tieto miesta zmiznú pravdepodobne naraz zanechajúc všetkých týchto zamestnancov nezamestnaných. Post Office (Pošta), FedEx a UPS spolu zamestnávali cez milión pracovníkov v roku 2002. Keď budú vedieť roboty riadiť dodávky a doručovať zásielky za nižšie náklady ako ľudskí pracovníci, bude tento zhruba milión zamestnancov na ulici. Keď sa pozriete na prehľad (sčítanie) z roku 2000, môžete vidieť veľkosť problému. Vychádzajúc z prieskumu pracovalo 114 miliónov zamestnancov pre 7 miliónov firiem v roku 2000. Zamestnanci priniesli domov skoro 4 trilióny dolárov na mzdách ročne. Tu je prehľad podľa priemyslu: Americké pracovné miesta podľa prehľadu z roku 2000. Keď sa pozriete na túto tabuľku, je ľaho pochopiteľné, že tu bude obrovská strata pracovných miest zhruba v rokoch 2040 až 2050, ako sa roboty začnú presadzovať na pracoviskách. Napríklad: Skoro každá práca na stavbe môže byť robená robotom. To je okolo 6 miliónov stratených miest. Skoro každá výrobná práca môže byť robená robotom. To je 16 miliónov stratených miest. Skoro každá prepravná práca môže byť robená robotom. To je okolo 3 miliónov stratených miest. Veľa veľkoobchodných a obchodných miest môžu robiť roboty. To je možno až 15 miliónov stratených miest. Skoro každá hotelová a reštauračná práca môže byť robená robotom. To je 10 miliónov stratených miest. Keď si to všetko spočítate, je to strata cez 50 miliónov pracovných miest v prospech robotov. To je konzervatívny odhad. V zhruba roku 2050 je veľmi pravdepodobné, že cez polovica miest v USA bude obsadená robotmi. Všetci ľudia, ktorí majú dnes prácu ako tieto, budú nezamestnaní. Americká spoločnosť nemá spôsob ako sa vysporiadať so situáciou, keď je polovica práceschopných ľudí nezamestnaná. Počas Veľkej krízy, a to bola veľmi zlá, bolo nezamestnaných 25% populácie. V robotickej budúcnosti, kde sa stratí 50 miliónov prac. miest je tu potenciál pre 50% nezamestnanosť. Konvenčné uvažovanie hovorí, že ekonomika vytvorí 50 miliónov nových miest, aby absorbovala všetkých týchto nezamestnaných ľudí, ale z toho nám vyplývajú dve dôležité otázky: Čo tieto nové miesta budú? Nebudú výrobné -- roboty prevezmú výrobnú činnosť. Nebudú v priestore služieb (kde je dnes väčšina nových miest) -- roboty budú pracovať v reštauráciách a obchodoch. Nebudú v preprave -- roboty budú jazdiť na čomkoľvek. Nebudú v bezpečnosti (polícia robotov), armáde (robotický vojak), zábave (robotické zábavné parky), na stavbe (robotickí konštrukční pracovníci), vzdelávaní (robotickí učitelia a počítačovo-založený tréning), programovaní alebo inžinierstve (presunuté do Indie za desatinu ceny), poľnohospodárstve /robotický poľnohospodársky priemysel). Predpokladáme, že ekonomika vynájde novú kategóriu zamestnanosti, ktorá absorbuje polovicu pracujúcej populácie. Prečo ekonomika nevytvára tieto nové miesta dnes? Dnes sú tu milióny nezamestnaných ľudí. Tiež sú tu desiatky miliónov ľudí, ktorí by radi opustili svoje miesta miesta za minimálnu mzdu ako čistenie záchodov, otáčanie burgerov, riadenie kamiónov/nákladiakov a dopĺňanie regálov za niečo lepšie. Táto imaginárna nová kategória zamestnanosti nezávisí na technológii -- má zamestnať ľudí, po tom všetkom, v msívnych číslach -- má zamestnať polovicu pracujúcej populácie. Prečo tu nevidíme žiadny dôkaz novej kategórie mist už dnes? Práca = Peniaze Práve teraz, väčšina ľudí v Amerike vymieňa svoju prácu za peniaze a používajú peniaze na účastnení sa na ekonomike. Celá naša spoločnosť je postavená na jednoduchom vzťahu: práca = peniaze. Tento vzťah vysvetluje prečo hocaká nová prácušetriaca technológia je rozvracajúca -- ústi do skupiny ľudí bez práce na podpore. Autonómne humanoidné roboty spravia rozvrat na úplne novej úrovni. Keď budú plneautonómne, všeúčelové humanoidné roboty tak ľahko ku kúpe ako automobil, väčšina ľudí  v ekonomike nebude schopná spraviť viac obchod práca = peniaze. Nebudú mať ako zarobiť peniaze čo znamená, že budú bezdomovci a na podpore. S toľkými ľudmi na podpore, sa stáva kontrola výdavkov veľkým problémom. Už dnes vidíme prvé znaky. 20. januára 2003 časopis Time naznačil tento trend: "Mestá stratili trpezlivosť, koncentrujúc sa na to, dostať bez domovcov prečo z dohľadu. V New York City, kde sa nemôže vyrobiť prístrešie dostatočne rýchlo, starosta Mike Bloomberg nevrhol využiť staré cestovné lode na bývanie." Toto nie je sci-fi -- toto sú dnešné správy. To o čom sa tu bavíme sú masívne, vládou kontrolované nocľahárne pre ľudí na podpore, ktoré držia každého nezamestnaného mimo dohľadu. Bezdomovstvo sa zvyšuje pretože milióny ľudí žijú na hrane. Milióny pracujúcih dospelých  a rodín  skúšajú žiť z milliónov nízkoplatených prác na miestach ako Wal-Mart a McDonald's. Väčšina týchto nizkoplatených prác zmizne. Tento článok z NYTimes hodnotí aktuálnu situáciu takto: Pracovné miesta nenasledujú rast, píše komisia, kvôli zvyšovaniu produktivity práce. popravde, pani Reaser povedala, že nezamestnanosť neklesne pokým ekonomika nebude expandovať na úrovni 3.5 percenta alebo 4 percentá ročne, tempo sa začalo zvyšovať len v posledných dvoch štvrťrokoch. S rastom produktivity rastúcim viac ako 2 percentá ročne a pracovnou silou rastúcou o 1 percento ročne, povedala, nemôže byť nezamestnanosť nižšia ako 3 percentá. Pojem "produktivita práce" znamená "roboty". Dnes vidíme len špičku ľadovca, pretože nahradzovanie ľudských pracovníkov robotickými ešte len rapídne vzrastá. Skombinujte si to s efektívnym trendom presunu vysokoplatených IT miest do Indie. Skombinujte si to s rapídnym poklesom mist v call-centrách v prospech Indie. Keď prišla prvá vlna robotov a zahraničnej produkcie v 20. storočí bola strata miest vyriešená nárastom miest v službách. Dnes budeme vidieť kombinovanú stratu miest v masových číslach v sektore služieb, väčšine zostávajúcich miest v továrňach a u veľa bielych golierov, všetko naraz. Keď bude podstatná časť americkej populácie trvalo žiť z vládnej podpory v nocľahárňach to čo budeme mať bude národ z krajiny tretieho sveta. Títo občania budú uväznení nezamestnanosťou v ich vlastnej spoločnosti. Keď ste dospelý v Amerike a nemáte prácu, nemáte šťastie. Tak je dnes štruktúrovaná naša ekonomika -- nemôžete žiť svoj živor, pokiaľ nemáte prácu. Veľa ľudí -- možno väčšina Američanov -- sa nájde bez šťastia v nasledujúcich desaťročiach. Príchod humanoidných robotov by mal byť dôvod k oslave. S robotmi vykonávajúcimi väčšinu práce, by malo byť možné pre každého ísť na nekonečnú dovolenku. Namiesto toho, roboty nahradia milióny zamestnaných, tí si nebudú schopní nájsť prácu a budú na mizine. Myslím, že je čas začať premýšľať nad zmenou našej ekonomiky a snažiť sa pochopiť ako umožníme ľuďom žiť ich životy v robotickom národe. Preklad (translated by): Markoff.tk Ďalej >>> Čo bude ďalej? Čítate prvú esej v tejto sérii. Druhá esej je Roboty v roku 2015 Ďalšia esej v tejto sérii sa objaví na MarshallBrain.com 18. augusta 2003. Pozrite si tiež Robots in the news Novela sa objaví na MarshallBrain.com 18. augusta 2003. © Copyright 2003 by Marshall Brain. All rights reserved.